Sen o skutočnosti
Ja mal som raz sen,
Záblesk videl som len,
Skutočnosti…
Videl som krik duše temnej,
V mysli zhasínala mi všetka nádej.
Bol to náš osud, odvážim sa riecť,
Zradili sme čo sme mohli, vše,
Čo sme milovali, po čom mohli sme túžiť,
Nik nemôže nás už viac zachrániť.
A potom, videl som seba sám,
Svoje čierne srdce, svoju tvár,
Plnú závisti a temnej zloby,
Pod vysokým ohňom oblohy.
A z môjho oka alza padla,
Sebaľútosti do môjho pekla,
Ja chcel som všetko ničiť,
A potom sa v slaskom zabudnutí topiť.
Z tojho odpustenia chcel som piť,
Dúfal som, že v mieri budem žiť,
Ale ja chel som len brať,
A bolesť bola vše čo mohol som mať…
A táto bolesť bola,
Ktorá zakryla zrak môjho oka,
A ktorá ma zobudila,
Do starého môjho sna…