Skladačka
Sedela v posteli, v zlomkoch obrazov
v tisícoch čriepkov, vo svete odrazov.
Skladala svoj život — svoje šťastie,
tešila sa, ako z čriepkov obraz rastie.
Sedela v posteli, v zlomkoch piesní,
v tisícoch tónov, úľav aj tiesní.
Z čiernych guličiek sen si skladala,
v piesňach a tancoch — radosť hľadala.
Do izby nežne vkráda sa spánok,
sny halia sa do tieňa hviezd…
Vôňu leta, noci, prináša vánok —
pokoj v duši a vietor v krídlach.
… a z obrazov stráca sa clivota,
a piesne rozkvitnú, v objatí života.